Článok eTREND - barter
Barter alternatíva, ak ju potrebujete
Bezhotovostná výmena tovaru a služieb môže byť ďalším obchodným kanálom
16.06.2009 / Ján Blažej
Nemôže byť nič jednoduchšie: vyrob alebo poskytni službu, zinkasuj a za zarobené kúp, čo potrebuješ. Aj Košičan Maroš Hanko to tak robí vo svojom pneuservise. Už vyše dva roky však okrem toho aj barteruje a urobil okolo päťdesiat obchodov.
Poskytol najmä pneumatiky, disky i servisné práce a zbavil sa aj prebytočného solária. To, čo do barterového kolotoča priniesol, malo hodnotu 1,2 milióna korún (takmer 40-tisíc eur). Vynieslo mu to do servisu vykurovacie teleso a najmä barterový partner mu stavia novú budovu. Istý majiteľ autoservisu časť stavebných prác dodávateľovi uhradil poskytnutím servisu pre jeho vozidlá.
Firma Adara Slovakia z Hlohovca, najväčší slovenský výrobca športovísk, ihrísk a tenisových kurtov, za svoju produkciu získala automobily, okná, zateplenie budovy a hotelové služby. Počas troch rokov urobila dve desiatky barterov za zhruba šesťdesiattisíc eur.
„Tie obchody by sa priamymi platbami asi neuskutočnili,“ myslí si spolumajiteľ spoločnosti René Šimanský. Väčšinu drahých áut, domy, byty, zájazdy, televízory, počítače v súťažiach televízií, rádií, novín a časopisov médiá nenakúpili, ale vybarterovali. Za reklamný priestor. Nebyť barterov, sotva by bolo na bilbordoch toľko ponúk hotelov či cestovných kancelárií. Neboli by na ne peniaze.
Niekomu to pripomína starý výmenný systém: ja tebe, ty mne. Aj z čias, keď neboli peniaze alebo keď ich bolo málo. Môže to pripomínať aj barterovanie susedov na vidieku. Ja ti opravím čosi na aute a ty mi vymaľuješ obývačku. Pomôžeš mi na stavbe, ja ti zoriem záhumienok. Našinec krúti nosom a poukazuje na existenciu peňazí. To, čo síce ide po susedsky, je pre biznis nepraktické.
Nesúhlasí však Eva Pospíšilová, majiteľka barterovej spoločnosti Voice z Trenčína, ba ani Ladislav Štovčík, obchodný riaditeľ bratislavskej spoločnosti Bártrová. Oni robia iný barter. Nie jednoduchú výmenu z ruky do ruky, ale systém, v ktorom každý zúčastnený poskytuje svoje výrobky či služby a chce ich vymeniť za iné. Je to obchod bez peňazí. Iba s platbou DPH. L. Štovčík podčiarkuje v ich spoločnosti iba barterovanie celej sumy obchodu vrátane DPH.
Ťažko odhadnúť, koľko sa ročne na Slovensku prebarteruje, ale podľa odhadov Profitu je to aj vyše tridsať miliónov eur. Podľa L. Štovčíka dobre idú elektronika, kancelárske potreby, dovolenky, určite horšie sú na tom kombajny, sústruhy, drahé špeciálne výrobné zariadenia i väčšina potravín.
„Obuvník chce vrece zemiakov, roľník však nepotrebuje ďalší pár topánok a prednosť by dal džbánu na vodu,“ vysvetľuje barterovanie v staroveku medzi viacerými producentmi Michalovčan Tomáš Sabo v diplomovej práci na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Funguje to aj v ére peňazí a bánk. Po tom, čo si firma bežným predajom produkcie zarobí hotovosť na suroviny, polotovary, mzdy, odvody, dane a ďalšie platby, môže podľa potreby využívať aj ďalší obchodný kanál a šetrí peniaze na účtoch. Tie treba iba na DPH.
Často ide iba o pár stovák či tisícok eur. Ale keď spolumajiteľ J&T Patrik Tkáč v Hospodárskych novinách hovoril o možnostiach barterovania reklamného času napríklad s televíziou Joj, iste myslel na iné sumy.
„Každé médium aj barteruje,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Trend Representative Ľubomír Jochim. Inzerát je cennou informáciou čitateľa či diváka a výrobca i dovozca je barterom rád. Za hotové by nemal na prezentáciu v takom rozsahu. Médiá si zase výhrami do súťaží zvyšujú čítanosť či sledovanosť.
Môžu si však vybarterovať aj počítače, nábytok, autá, ale takisto časť nájomného či stavebné úpravy. Ľ. Jochim však upozorňuje, že nijaký barter nenahradí potrebné peňažné príjmy a barterovať treba veľmi rozumne, prezieravo. Iba to, čo firma naozaj potrebuje.
Barter médií je zvyčajne duálny, priamy. Z firmy do firmy. Čo však robiť vtedy, ak chce obuvník vrece zemiakov, ale roľník krčah? „Keby som mal hľadať, kto moje služby vymení za to, čo potrebujem, zbláznim sa,“ hovorí majiteľ autoservisu. Obstará mu to však barterová firma. „Ale čo môžem predať, určite nebarterujem,“ hovorí Profitu obchodník s nábytkom. „Barterujem až potom, keď vidím, že mám možnosť obchodu navyše.“
Štart barterových obchodov
Eva Pospíšilová: Nejde o vymáhanie pohľadávok od insolventných ani o obchádzanie daňovej povinnosti, ale o doplnkový tovarový platobný prostriedok.
E. Pospíšilová, bývalá programátorka v Novej Dubnici, začula v rozhlase rozhovor o barterovaní v zahraničí, našla muža, ktorý o tom hovoril, a zháňala ďalšie informácie. Od roku 1996 sa venuje barterom profesionálne a od roku 2004 s manželom majú barterovú firmu Voice. Vytvorili systém členských firiem a pomáhajú obchodu medzi nimi.
Každý ponúkne do barterovej siete výrobky, prebytky i potenciálnu produkciu, nepotrebné zásoby či služby a z ponuky ostatných bez peňazí získa, čo sa mu hodí. Penzión či hotel rád ponúka ubytovanie, lebo zvyčajne nemá obsadené doplna a výmenou získa reklamu, plagáty, posteľnú bielizeň, obrusy, čistiace prostriedky. Dodávateľ bielizne má zasa z barterov plastové okná, ktorými iný spláca opravu auta trebárs pre výrobcu plastových okien.
Spoločnosť Bártrová vznikla v roku 2003 a L. Štovčík predtým pracoval v súkromnom rádiu i u výrobcu nábytku. „Barter je veľmi kreatívny, poskytuje veľa možností, no treba myslieť dopredu a v súvislostiach, komunikovať, hľadať, čo by sa dalo kde umiestniť. Pritom v ponukách sú pneumatiky, wellness aj hotelové ubytovanie, školenia, nábytok, reklama či elektronika. V lete sa barterujú aj minerálky na pracoviská, firemné hry alebo dovolenky.“
Bártrová začínala bilbordmi, kancelárskymi potrebami, pneumatikami a technikou na umývanie áut. V súčasnosti barteruje stovky položiek: tlač vizitiek, letákov, stavebné, kancelárske i propagačné práce, ubytovanie, ale aj lyže, dovolenky, bicykle a rôzne služby. Čím viac klientov, tým viac ponúk a šance, že sa ujmú.
Biznis pre zdravých
Ladislav Štovčík: Budujeme taký systém, v ktorom klient barteruje nie podľa krízy, ale podľa potreby. Barter bol pred krízou a bude aj po nej.
„Barter nie je vymáhanie pohľadávok od insolventných či obchádzanie daňovej povinnosti,“ upozorňuje E. Pospíšilová, lebo mnohí si barterovanie tak predstavujú. Moderný barter je doplnkový tovarový platobný prostriedok a výhodný biznis práve pre zdravé firmy. L. Štovčík súhlasí, že barter nie je slamkou topiaceho sa či všeliekom na krízu, ale rozvíjaním biznisu.
E. Pospíšilová zo skúseností vie, že zdravé firmy vedia barterovaním zvýšiť produkciu o desať aj dvadsať percent bez centu navyše na mzdy a stroje, lebo je to o lepšom využívaní pracovnej sily i zariadení. Veľa firiem má totiž nerovnomerne vyťažené kapacity, „hluché“ obdobia, keď výrobky nejdú dobre na odbyt či vypadne objednávka, s ktorou rátali. Alebo ju vyfúkla konkurencia. „Mnohí začínali s ponukou prebytkov. Čoraz viac je však už takých, ktorí majú voľné kapacity a rýchlo vyrobia, čo treba,“ hodnotí vývoj E. Pospíšilová.
Kedy má zmysel?
Tomáš Sabo: Na Slovensku v súčasnosti presný objem barterovania zistiť nemožno, lebo takúto formu obchodu štatistiky nevykazujú.
„Výrobcovia majú z produkcie maržu a barterom môžu získať o maržu lacnejšie, čo potrebujú,“ vysvetľuje E. Pospíšilová. Ak chce stolárska firma novú vŕtačku za štyristo eur, musí si na ňu zarobiť. Vyrába napríklad luxusné stoly a stoličky, zostavu povedzme za štyristo eur.
Na cene jednej sú však 350 eur náklady (materiál, amortizácia zariadenia, energie, mzdy, odvody) a zisk päťdesiat eur. Aby zarobila štyristo eur na vŕtačku, musí (ak nerátame daň) predať minimálne osem súprav. A aby ich vyrobila, musí mať 8 x 350 eur, čiže 2 800 eur na náklady. Ak vŕtačku vybarteruje stolom a stoličkami, stačí vložiť do barterového systému jedinú súpravu s 350 eurami nákladov.
„Do barterovania sa vyplatí vstúpiť s jasným cieľom, čo s vybarterovanými prostriedkami. Mne sa hodili na stavbu servisu,“ vysvetľuje M. Hanko. „Najlepšie sa barterujú produkty s vysokou pridanou hodnotou, napríklad služby.“ Aj L. Štovčík potvrdzuje, že ťažšie idú produkty s veľmi nízkou obchodnou maržou, pretože výrobca či poskytovateľ služby má vysoké náklady na vstupy. Ale ak vybarteruje čosi dôležité, na marži nezáleží.
Koľko sa prebarteruje
Maroš Hanko: Barterové obchody robím už dva roky, poskytol som najmä pneumatiky, disky a servisné práce, barterový partner mi stavia novú budovu servisu.
„Na Slovensku zistiť presný objem nemožno, lebo túto formu obchodu štatistiky nevykazujú,“ povedal Profitu T. Sabo. „Bartery sa fakturujú a v účtovníctve sa vykazujú ako každý iný nákup i predaj,“ vysvetľuje E. Pospíšilová. Predvlani šesť stovák rôznych firiem v jej spoločnosti prebarterovalo približne 450 miliónov korún (takmer pätnásť miliónov eur).
V spoločnosti Bartrová povoľujú barterovanie iba za maximálne katalógové ceny. „Akékoľvek zvyšovanie cien kvôli barterovaniu nie je v systéme prípustné a zľavy si poskytujú klienti po vzájomnej dohode,“ tvrdí L. Štovčík.
Na Slovensku Profit našiel dve konkurenčné spoločnosti, ktoré sa snažia osloviť čo najviac firiem, aby bola ponuka čo najväčšia a na výmenu nebolo treba priveľmi dlho čakať. Keď začínali a mali prvé desiatky klientov, súlad medzi ponukou a dopytom bol výrazne ťažší.
Okrem nich je v Bratislave aj firma, ktorá barteruje stavebný materiál, strešnú krytinu a nábytok. Veľmi silná je aj duálna, priama výmena medzi dvoma firmami. Má však iné pravidlá než v barterových spoločnostiach, často sa neobchoduje podľa cenníka a je otázne, čo taká devalvácia služieb urobí s budúcimi obchodmi.
Čo v kríze?
Výmenný obchod sa dostával do popredia počas kríz, vojen i po nich. „V kríze je insolventných podstatne viac a veritelia budú ochotnejší, prípadne niekedy aj nútení akceptovať naturálne protiplnenie, z ktorého môžu mať viac ako z predaja často dubiózneho majetku v konkurze v čase obmedzeného dopytu po takých aktívach,“ myslí si Pavol Suďa, riaditeľ Trend Analyses.
L. Štovčík však hovorí o prednostnej snahe budovať barterový obchodný systém, v ktorom bude klient barterovať nie podľa krízy, ale podľa potreby. Barter bol pred krízou a bude aj po nej. Centrála barterovej spoločnosti podľa L. Štovčíka dokáže obchodovanie korigovať podľa bonity klienta, aby sa nestalo, že niekto by mal zo systému viac, než môže poskytnúť ako protihodnotu. Ak by takúto prax pripustila, musela by odobrané, ale nevybarterované výrobky či služby uhradiť sama.
Podľa majiteľky Voice môže však byť aj jedným z faktorov stabilizácie. Ak podnikateľ zvýši výrobu, lebo lepšie využil kapacity, udrží si trh i zamestnanosť. „Nie je síce nával, ale prichádzajú aj podnikatelia, ktorí donedávna naše služby nebrali vážne, ale keď zistili, že už nemajú toľko na úvery, skúšajú aj barterovú alternatívu,“ hovorí E. Pospíšilová.
Svet príkladov
Barterovou legendou je vyše osemdesiatročná švajčiarska spoločnosť WIR. Renomé si získala počas veľkej hospodárskej krízy obchodmi, ktoré pomohli zamestnanosti. Podľa T. Saba v roku 2004 v USA a Latinskej Amerike bolo 505 barterových spoločností a obchody za 4,4 miliardy amerických dolárov. V Európe 104 takýchto firiem prebarterovalo 1,8 miliardy eur. Barterujú aj megafirmy.
Americký magazín Forbes tvrdí, že z jeho zoznamu top 500 barteruje šesťdesiat percent spoločností. Bartery urobili z Jona M. Huntsmana majoritného vlastníka najväčšej chemickej spoločnosti na svete Huntsman Container i firmy Huntsman Trading. Vyrábal polystyrénové škatuľky na Big Mac a arabské ropné embargo ho v roku 1973 takmer položilo.
Aby sa dostal k surovine, uchýlil sa k barterovaniu. Neraz musel posúvať, vymieňať, zobchodovať aj šesť, sedem produktov rôznych firiem, aby napokon získal, čo potreboval a nezastavil výrobu. Barterová logistika ho urobila jedným z najväčších výrobcov polystyrénu na svete. Od obalov úspešne expandoval aj do chémie.
Trh rastie
Namiesto šesť stoviek by E. Pospíšilová privítala aj dvadsaťtisíc klientov. Slovensko na to má. Aj L. Štovčík hovorí o priebežnom raste počtu klientov jeho spoločnosti. Na Slovensku barterujú zatiaľ iba malé a stredné firmy. Podľa obchodného riaditeľa spoločnosti Bártrová nebarterujú napríklad firmy s veľkou zahraničnou účasťou a dcéry zahraničných spoločností, pretože pracujú v inom účtovnom systéme a o obchodoch zvyčajne rozhodujú ich centrály.
Podľa zahraničných skúseností by sa na Slovensku mohlo viac barterovať v službách. Na Západe v tom ide šesťdesiat percent firiem. Najviac klientov má Voice na východe Slovenska. Podľa E. Pospíšilovej podnikateľ tam musí o každé euro bojovať tvrdšie a hľadať každú cestičku na zvýšenie produkcie.
Spoločnosť Bártrová nechce odlišovať podľa regiónov, ale podľa zdravia firiem, ktoré barterovanie pokladajú za dlhodobý a nie konjunkturálny biznis. „Sme tu na plnenie ich potrieb, musíme im hľadať partnerov, sme predĺženou rukou ich obchodníkov, marketingu, vlastne do istej miery súčasťou ich spoločnosti, sme ich obchodníci bez mzdy, auta, mobilu,“ vidí zmysel tohto biznisu L. Štovčík.
Foto - Profimedia.cz, Milan David, Ján Blažej
© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.
zdroj: http://profit.etrend.sk/biznis/barter-alternativa-ak-ju-potrebujete.html
