Nový priestor pre Vás

 

S týmto typom obchodu sa každý človek určite stretol. Veď napríklad výmena desiaty medzi žiakmi v základnej škole nie je nič iné ako barterový obchod. Aj dresy, ktoré hráči získali výmenou so súpermi po futbalovom zápase, pochádzajú z barterového obchodu. 

Vymieňané tovary zároveň predstavujú nepeňažné prostriedky k vyrovnaniu záväzkov. 

Cieľom tohto príspevku je poukázať na daňové problémy (daň z príjmov, DPH) a účtovné aspekty súvisiace s barterovým obchodom. 

K barterovým obchodom najčastejšie dochádzalo a dochádza v spoločnostiach, v ktorých neexistuje peňažný systém alebo v ekonomikách s nestálou menou (napr. v čase vysokej inflácie). Tento typ obchodov sa však uplatňuje aj za účelom ušetriť náklady spojené so získaním peňazí či s ich platením. 

K dvojstrannému barterovému obchodu môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa vzájomne stretne ponuka a dopyt dvoch subjektov na trhu. Každá strana musí byť schopná dodať to, o čo má druhá strana záujem. Pokiaľ takýto ideálny stret ponuky a dopytu nenastane, možno obchod uskutočniť ešte ďalšími spôsobmi, napr. viacstranným obchodom alebo prostredníctvom sprostredkovateľov. 

Barterovú zmluvu je potrebné chápať ako zámennú zmluvu. Táto zmluva je všeobecne ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, keď podľa § 611: 

„ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu“. 

Keďže zámenná zmluva je upravená iba v Občianskom zákonníku a kúpna zmluva aj v Obchodnom zákonníku, v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa na zámennú zmluvu primerane použijú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve. Pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo zmluvných strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho. 

Barterové obchody dojednávané v rámci záväzkových vzťahov v medzinárodnom obchode možno všeobecne charakterizovať ako osobitné obchodné operácie. Uzatvárajú sa hlavne v tých prípadoch, kedy z určitých obchodných alebo politických dôvodov nemožno dojednať priamo kúpne zmluvy alebo kedy forma takejto operácie je pre obe zmluvné strany výhodnejšia. Napríklad ak je spojená s určitými colnými výhodami alebo ak dochádza k obchodným vzťahom medzi zmluvnými partnermi z oblasti konvertibilných a nekonvertibilných mien. 

Zámennú zmluvu pôvodne vymedzoval platný Zákonník medzinárodného obchodu (zákon č. 101/1963 Zb. účinný do 1. 1. 1992), ktorý túto zmluvu pojmovo označoval ako zmluvu o výmene: „Zmluvou o výmene sa strany zaväzujú na vzájomné odovzdanie určitého tovaru za určitý iný tovar s tým, že i navzájom umožnia nadobudnúť k nemu vlastnícke právo“. Táto úprava však v rámci nároku na uplatnenie chýb tovaru vylučovala možnosť požadovať primeranú zľavu zodpovedajúcu pomeru medzi cenou tovaru, ktorý mal byť dodaný, a cenou chybného tovaru.

V súladu so systematickým členením Obchodného zákonníka sa tu pod pojmom barterové obchody rozumejú tzv. bartery individuálne uzatvárané medzi dvoma zmluvnými partnermi na firemnej úrovni. 

V zmluvnej praxi medzinárodného obchodu sa do barterových obchodov často zaraďujú rôzne druhy výmenných obchodov. Tieto sú však v rámci Obchodného zákonníka riešené oddelene v ustanoveniach § 750 až § 755. 

Všetky uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu a skúsenosti z praxe vedú k záveru, že tu nie je univerzálne platná metodika uzatvárania barterových obchodov. V každom jednotlivom prípade uzatvárania takýchto zmlúv je nevyhnutný individuálny prístup, ktorý rešpektuje záujmy oboch zmluvných strán. Pritom vzájomná dôvera a spoľahlivosť zmluvných partnerov je tu omnoho dôležitejšia než napr. pri iných zahraničných obchodných operáciách. Rešpektovanie zásadpoctivého obchodného styku podľa kogentného ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je tu zvlášť potrebné.  

Barterový obchod môže byť vhodným spôsobom získania peňažných prostriedkov. Napríklad jeden podnikateľ raz rozprával, ako vlastnil firmu na predaj klimatizácie a nemal žiadne hotovostné peniaze. Sezóna začala, banka samozrejme nič nepožičia, a tak uvažoval nad tým, ako obchod práve rozbehnúť. 

Podnikateľ nepoložil hlavu do dlaní a nezačal preklínať život. Zavolal svojmu dodávateľovi, dohodol sa s ním, že kúpi nejakú klimatizáciu na faktúru s trojmesačnou splatnosťou a tovar mal na sklade. Teraz podnikateľovi nastal problém, ako tovar predať? Vedel, že základom predaja je reklama, ale vzniká otázka, z čoho ju zaplatiť. Podnikateľ si povedal, že na to mu poslúži barterový obchod.

Zavolal do redakcie jedného časopisu a povedal im, že za reklamný priestor v časopise zaplatí klimatizáciou. Samozrejme, že mu ihneď povedali, že to nie je možné, tak im len zanechal svoje telefónne číslo pre prípad, že by si to rozmysleli. Z redakcie mu približne za hodinu zavolali s tým, že si to rozmysleli a sekretárka netajila obrovskú radosť, že šéfa k obchodu prehovorila a nebude jej v práci horúco. Podnikateľ na základe reklamy rozbehol biznis, pričom na začiatku nemal žiadne peniaze. Je to krátka ukážka spôsobu, ako je možné využiť barter v podnikaní. 

Barterové obchody sa dojednávajú najčastejšie medzi partnermi, ktorí medzi sebou pravidelne nakupujú tovar alebo služby. Napríklad firma zaoberajúca sa pôdohospodárskou činnosťou (družstvo) produkuje obilie, ktoré dodáva obchodnej spoločnosti vyrábajúcej kŕmne zmesi. Obe firmy sa dohodnú na barterovom obchode, t. j. pôdohospodárske družstvo za dodané obilie odoberie stanovené množstvo kŕmnych zmesí na výživu svojich hospodárskych zvierat.  

Daňový poradca si otvorí kanceláriu v administratívnej budove istej akciovej spoločnosti. Daňový poradca sa s prenajímateľom dohodne, že nebude platiť nájomné, ale za túto „výhodu“ bude prenajímateľovi poskytovať bezodplatne daňové poradenstvo. Aj takto sa môže v dnešnej dobe realizovať barterový obchod. 

V prípade, že podnikateľ chce uskutočniť barterový obchod, má v súčasnosti tri možnosti: 

1.    Buď si nájde barterového partnera priamo sám, čo však niekedy znamená množstvo vynaloženej energie a času. 

2.    Nájde si barterového partnera na internetovej stránke firiem, ktoré sa špecializujú na sprostredkovanie barterových obchodov, kde sa stretáva ponuka a dopyt týkajúce sa barteru a firmy uskutočňujú obchod priamo. Podnikateľ si zadá svoj barter a v prípade, že sa ozve partner, ktorý má záujem uskutočniť barter, tak uskutočnia obchod priamo medzi sebou. Barteroví partneri sami rozhodnú, či pôjde o čistý barter alebo o barter s použitím peňazí. Za užívanie týchto internetových stránok sa platí spravidla predplatné na vopred dohodnuté obdobie. 

3.    Partnera si nájde prostredníctvom barterovej centrály. Barterové centrály – obchodné spoločnosti rôznej právnej formy a veľkosti čo do počtu klientov, veľkosti obratu a rozsahu pôsobnosti evidujú a zúčtovávajú jednotlivé transakcie a rôznymi formami podporujú vzájomný obchod svojich klientov – účastníkov príslušného barterového reťazca. Aj v Slovenskej republike pôsobia takéto spoločnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedený príklad je len ukážkový, pričom môže byť modifikovaný v závislosti od príslušnej barterovej centrály. Podnikateľ (klient) by sa mal pred vstupom do barterového reťazca podrobne oboznámiť nielen s podmienkami obchodovania (poplatky, provízie), ale najmä aj s bonitou centrály (doba pôsobenia na trhu, serióznosť a pod.). Nie je totiž vylúčené, že aj barterová spoločnosť skrachuje a nie je nič horšie, ak by klient ku dňu bankrotu evidoval na barterovom konte značný kreditný (plusový) zostatok. 

Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“) príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Príjem zo zámeny je vlastne príjem z barterového obchodu. Ide o nepeňažný príjem, čo je hodnota, ktorú daňovník zámenou získal. 

Zo zákona č. 595/2003 Z. z. teda vyplýva, že nepeňažné plnenie (dosiahnuté aj zámenou) sa oceňuje cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia. To znamená, že pri zámene sa na daňové účely neuplatnia ceny určené dohodou (dohodnuté ceny). Zákon o dani z príjmov neupravuje, ako sa stanoví bežná cena a ani výslovne nestanovuje, že toto ocenenie musí byť stanovené znalcom. Cena stanovená znalcom je však zo strany daňového úradu ťažko spochybniteľná.  

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že o nepeňažné plnenie (a teda aj o zámenu) z daňového hľadiska ide za predpokladu, že okrem zámeny majetku nedochádza k žiadnemu ďalšiemu finančnému vyrovnaniu, napr. ak pani Jolana vymení svoj trojizbový byt v Bratislave za dvojizbový byt v Košiciach (vlastníkom je pani Eva) bez akéhokoľvek doplatku. V takomto prípade sa nepeňažné plnenia (teda hodnoty bytov) ocenia cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia (zámeny).

Ak hodnota trojizbového bytu v Bratislave je napr. 100 000 € a hodnota dvojizbového bytu v Košiciach je 70 000 €, potom nepeňažný príjem zo zámeny má len pani Eva vo výške 30 000 € (100 000 - 70 000). Suma 30 000 € je hodnota, ktorú pani Eva zámenou získa. Táto suma 30 000 € je čiastkovým základom dane. Nie je podstatné, za akú cenu pani Eva pôvodne obstarala dvojizbový byt. Na druhej strane pani Jolana nepeňažný príjem zo zámeny nedosiahla, a to bez ohľadu na skutočnosť, že trojizbový byt pôvodne obstarala napr. za 60 000 €. Pani Jolana totiž svoj byt v reálnej hodnote 100 000 € vymenila za byt v reálnej hodnote 70 000 €, takže v žiadnom prípade nemohla dosiahnuť nepeňažný príjem z tejto zámeny. 

Pokiaľ by sa pri zámene uvedených bytov dohodol finančný doplatok, potom z daňového hľadiska ide o kúpu a predaj za dohodnuté ceny. Napr. ak pani Jolana chce za svoj byt 100 000 € a pani Eva požaduje 80 000 € a dohodnú sa na doplatku 20 000 € v prospech pani Jolany, potom z daňového hľadiska nejde o zámenu bytov, ale o predaj a kúpu bytu. V tomto prípade sa uplatnia dohodnuté ceny, keď pani Jolana predáva byt za 100 000 € a kupuje byt za 80 000 € a pani Eva predáva svoj byt za 80 000 € a kupuje iný byt za 100 000 €.

Na rozdiel od čistej zámeny základom dane u pani Evy bude rozdiel medzi predajnou cenou 80 000 € a cenou, za ktorú pani Eva dvojizbový byt obstarala, vrátane ostatných výdavkov podľa § 8 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. U pani Jolany základom dane bude rozdiel medzi predajnou cenou 100 000 € a cenou, za ktorú pani Jolana byt obstarala, vrátane ostatných výdavkov podľa § 8 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. 

Ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. má teda praktické uplatnenie aj u daňovníkov, ktorí nevedú účtovníctvo(jednoduché alebo podvojné), resp. u daňovníkov, ktorí nevykonávajú podnikateľskú činnosť. 

Ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. má uplatnenie aj u daňovníkov – podnikateľov, ktorí na daňové účely uplatňujúpaušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.